Remeslá? Veď to je už dávno preč...

15.08.2018

Výmena mládeže, ktorá sa konala v dňoch 1-10.8.2018 v príjemnom prostredí kúpeľného, rumunského mestečka Caciulata sa mi navždy zaryje do pamäti. Prečo? Ani neviem, kde začať.

Týždeň plný nabitého programu, ktorý bol postavený na zdieľaní, skúšaní a prezentovaní národných remesiel ma mnoho naučil. Spočiatku som nevedela, čo čakať - "Remeslá? Veď to je už dávno preč." hovorila som si. 

Prvý deň, ako každý prvý na výmenách, bol dosť náročný a to hlavne z pohľadu zapamätať si sedemdesiat mien! Šlo to však dosť rýchlo a účastníkov  z Talianska, Španielska, Portugalska, Bulharska, Turecka, Litvy, Lotyšska, Slovenska a Rumunska spojila dobrá nálada a spoločné aktivity. Po prvom dni to už šlo rýchlo, ani som sa nestihla nazdať. Španielske kvety do vlasov, talianske zápisníky vyrobené starou metódou zdobenia skla v Benátkach či turecké makromé sme si mohli sami vyskúšať, čo bol pre mňa úžasný praktický zážitok aj do budúcna. A nielen to, ale aj omnoho viac - všetko neformálnou metódou vzdelávania. Workshopy, na ktorých nás jednotlivé krajiny učili ľudovému remeslu boli pre mňa veľmi zaujímavé a som vďačná, že sme im aj my, Slováci, predviedli niečo z našej slovenskej kultúry. Účastníci si mohli vyskúšať háčkovanie a celý proces pečenia i zdobenia našich vianočných perníkov. Niektorí z nás sa dokonca mohli stať na chvíľku aj miestnou hviezdou, keďže každá delegácia si vybrala jedného člena, ktorý krajinu reprezentoval v miestnej televízií. Naše večere boli obohatené o kultúrne noci, kde sme sa mohli niečo nové naučiť o iných kultúrach, spoločne si zatancovať, zaspievať a samozrejme aj ochutnať špeciality, ktoré len tak ľahko v jednej krajine neochutnáme. Počas projektu sme mali možnosť vidieť a vyskúšať si aj tradičné rumunské remeslá ako hrnčiarstvo, krajčírstvo, drevárstvo, košikárstvo či kožiarstvo. Na výlete objavovania remesiel sme nahliadli aj do kláštorov, kde nás miestny bohato pohostili. 

Tak a zrazu to bolo tu. Čas lúčenia - vždy najťažší. Musím povedať, že som veľmi rada a vďačná za túto skúsenosť a týmto by som chcela poďakovať aj mojej skupine za skvelý výkon a dobrú náladu. Aj keď sa niekomu mohlo zdať, že to mohlo byť aj lepšie, vždy nakoniec záleží na ľuďoch, akých stretneme a aké silné priateľstvá si s nimi vytvoríme. Tak sa nám aj "malé muchy" pretavia na najkrajšie chvíle a zážitky, ktoré ostanú v našom srdci navždy.

Video z projektu TU

Martina Pitrovská