Keď sa spätne pozerám na našu cestu, mám pocit, akoby som prežila niekoľko dní, ktoré boli dlhé aj krátke zároveň. Také, čo človek vníma intenzívne, ale až neskôr pochopí, koľko mu vlastne dali…
Naša cesta Green Journey trvala od 8. do 17. októbra a počas týchto dní sme navštívili Prahu, Berlín, Hamburg, Frankfurt a Mníchov.
Bola tam naša malá, ale dokonalá zostava – ja-Tánička, Stanka, Mirka, Ninka a Sárka – spolu s pani Maliarikovou, ktorá by si zaslúžila veľkú pochvalu za jej výkon, lebo to s nami nemala popravde vôbec jednoduché – boli sme hlučné, nadšené, unavené, otravné a robili sme neustále blbosti. Kontrolovať nás bola úloha, ktorá si vyžadovala pevnú vôľu, pevné nervy a občas aj hlboké nádychy. Napriek tomu všetkému to zvládla neuveriteľne dobre.
Cesta bola veľmi zaujímavá, plná rôznych ľudí, miest a nových zážitkov. Na každej zastávke sme sa snažili spoznať s novými ľuďmi (väčšinou opačného pohlavia), skúšali našu nemčinu (niekedy úspešne, niekedy sme im narovinu povedali, že po nemecky vôbec nevieme). Popritom sme sa navzájom spoznávali oveľa
viac, než by sme čakali – v situáciách vtipných, chaotických aj tých, čo zostanú medzi nami(niektoré by mali fakt radšej zostať len medzi nami).
Okrem toho väčšinu času sme sa vzdelávali, či už prostredníctvom workshopov na tému ekológie, alebo návštev ekeologických organizácií, zlepšovaním organizačných zručností, plánovaním budgetu, medzukultúrnymi zážitkami.
Videli sme mnoho, prežili ešte viac a odniesli si spomienky, ktoré zostanú dlho. A ak by som mala povedať, či podobnú cestu odporúčam?
Určite áno.
Pretože presne takáto cesta človeku pripomenie, aké krásne je vidieť svet a neustále sa učiť nové veci.
