“Už počas svojho prvého projektu pod záštitou Erasmus+ som si uvedomila, že hoci je toto moja premiéra, tak derniéra je v nedohľadne. Takto to už s týmito projektmi chodí – kto sa do toho raz dostane, vyhľadáva ďalšie, podobné príležitosti a prvý raz je zriedkakedy aj posledný. Viem, tá predchádzajúca veta znie trochu (dosť) ako slová akéhosi narkomana, lenže sľubujem, že to, čo tu chcem priblížiť, má o čosi pozitívnejší dopad na život. Ale žarty bokom- neporovnateľne pozitívnejší. Pomaly sa končil školský rok, študenti sa s popieranou štipkou paniky začali snažiť opraviť a zachrániť, čo sa dá, na ich koncoročných vysvedčeniach. Ja, ako správny člen všetkých facebookových skupín venujúcich sa mládežníckym projektom, ktoré som kedy našla, som však objavila ponuku na účasť na výmene (čiže youth exchange), ktorá ma zaujala. Takmer celé prvé dva júnové týždne na projekte v Rumunsku týkajúceho sa zdravého životného štýlu. Konkrétnejšie, jej názov bol “Healthy for Life 3rd edition”. Mala som dilemu: prihlásim sa, hoci sa mi potom všetky písomky nahrnú na posledný týždeň pred uzatvorením známok a hoci od pohybu a športu som akosi začala pomaly upúšťať pred pár rokmi po príchode na strednú školu? Vlastne, až taká dilema to nebola, keďže po istej chvíli bola jednoznačná odpoveď áno ( a stálo to za to všetko a oveľa viac). Vravela som si, možno práve toto je príležitosť, ktorá ma zase posunie z miesta – a to doslova aj obrazne. To bolo radosti, keď mi prišiel mail so správou, že som bola vybraná zúčastniť sa. Veď už o niekoľko týždňov si budem tvoriť skvelé spomienky na celý život, neformálne sa vzdelávať a naberať skúsenosti s viac ako 40 ďalšími mladými ľuďmi zo Slovenska, Rumunska, Lotyšska, Grécka, Malty, Škótska a Nemecka! V nasledujúcich týždňoch som svoju účasť oznámila v škole, spolu s ostatnými Slovákmi sme sa dohodli na detailoch cesty, na veciach, ktoré za účelom prezentácie našej krajiny so sebou donesieme, urobili sme krátke video prezentujúce nás siedmich a zavesili ho do spoločnej projektovej skupiny, zbalila som sa a už sme sedeli v minibuse, po prieskume uznanom sa najvhodnejší transport na miesto konania, na niekoľkohodinovej ceste za dobrodružstvom naplnenej hraním vskutku zaujímavých a miestami frustrujúcich zábavných hier. Čo sme zažili, v skratke zhrnuté do pár riadkov? Zoznámili sme sa s úžasnými ľuďmi z rôznych kútov Európy, ktorí boli na rovnakej vlne a predsa každý iný. Zahodili stereotypy. Vyskúšali najrôznejšie druhy športov a pohybu. Riešili problémy odrádzajúce ľudí od športu. Zúčastnili sa krásnej celodennej túry. Zúčastnili sa krásnej dvojdňovej túry s prespaním na horskej chate s večerom pri ohnisku. Liezli po prekážkach v šestnásťmetrovej výške v adventure parku. Kajakovali sa. Spúšťali sa na zipline cez rieku. Naučili sa veľa o ostatných kultúrach. Spropagovali tú našu. Zistili, že vlastne toho máme spoločného omnoho viac, ako sme si mysleli. Spoznali ľudí, na ktorých nikdy nezabudneme. Smiali sa. Užívali sme si život. Tancovali sme. Prekonávali sme sa. Natáčali filmy. Dostávali za ne Oscarov. To všetko v angličtine, ktorou tu konečne máte možnosť a vlastne aj musíte komunikovať, a tak si ju v priamom prenose zlepšovať. A takto, pomedzi to všetko, nás neformálne vzdelávanie naučilo byť otvorenejší, rozhodnejší, viac si veriť, byť tolerantnejší, nebáť sa vystúpiť z davu, spolupracovať, učiť sa zážitkami (a zjesť dosť veľa sladkých doma vyrobených šišiek – nie práve najzdravšie, ale fakt dobré) a najmä žiť v momente. To všetko (a naživo fakt o veľa viac), len v trochu inej podobe, môžeš prežiť aj ty. Príležitosti sú tu, už len za nimi ísť. Tak si nájdi ten projekt. Pošli tú prihlášku. Dúfaj, že ťa vyberú. Zaži to. Lebo ono to stojí za to.” KARINA