- apríla popoludní som pristála v Bukurešti, pár hodín po prílete zvyšku dievčat zo slovenského tímu. Moje lietadlo meškalo hodinu, takže som sa neskôr večer dostala do Craiovy, môjho konečného cieľa, aj keď rumunský vodič mikrobusu po ceste porušil polovicu pravidiel cestnej premávky.
Dva aprílové týždne som sa zúčastnila projektu Erasmus + v rumunskej Craiove. Neváhala som sa prihlásiť, pretože téma kurzu mi vždy ležala na srdci – sociálna inklúzia pomocou neformálnych vzdelávacích metód, konkrétne cez divadlo. Počas tohto projektu sme sa zamerali hlavne na deti s chronickými stavmi – zdravotným stavom človeka alebo ochorením, ktoré je trvalé alebo má dlhodobé účinky, od astmy cez cukrovku, rakovinu alebo AIDS.
Okrem Slovenska sa zúčastnilo ďalších 6 krajín – Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Portugalsko, Turecko a Macedónsko. V prvých dňoch sme si vymieňali skúsenosti z našich domovských krajín, z práce, zo školy alebo zo stáží. Naučili sme sa hry a techniky, ktoré uľahčujú prácu so znevýhodnenými skupinami, a tiež sme pomocou našej tvorivosti vymýšľali nové. Mali sme dokonca príležitosť ihneď uplatniť svoje novonadobudnuté zručnosti, keď sme strávili deň vo väzení v Craiove, kde sme sa stýkali s väzňami – hrali sme hry, zdieľali životné príbehy, získavali nové poznatky. V polovici projektu sme strávili štyri inšpiratívne dni s rumunskou profesionálkou, najlepšou v odbore, spoznávaním sociodrámy, metódami prehrávania divadla, hraním rolí alebo živými novinami.
Preskúmali sme mesto, rôzne kultúry a svoju dušu. Našu slovenskú skupinu tvorili štyri dievčatá, každá z nás iná, a napriek tomu sme sa dostali tak blízko, že ostatní neverili, že sme sa predtým nepoznali. Priateľstvá sa samozrejme nevytvárali iba v rámci národných skupín a čoskoro sme mali veľkú medzinárodnú rodinu. Nakoniec bude vždy na vás, vašom prístupe a samozrejme dobrých ľuďoch, ktorých stretnete aké ako dobré sú vaše skúsenosti. A tento projekt ich bol plný.
Barbora Bútorová
