Preskočiť na obsah

Social Impact

Na začiatku každej cesty je vízia, ako by to malo ísť. Našťastie to tak nikdy nejde. Uvedomili sme si to pomerne skoro, keď sme stáli na letisku, pripravení skrátiť obvyklú 10-hodinovú cestu do Chorvátska na 55-minútovú jazdu neobvykle malým lietadlom. To však bolo iba prvé z mnohých prekvapení, vďaka ktorým bol náš tím strávený v Chorvátsku taký výnimočný, aký len mohol byť.

Našim cieľom bolo nádherné mesto Záhreb, hlavné mesto Chorvátska s populáciou viac ako 800 tisíc miestnych obyvateľov, ako aj neočakávane veľa turistov z najvzdialenejších kútov sveta, vrátane nás. Historické centrum, v ktorom sme trávili väčšinu času, bolo nielen plné života, ale tiež sa trochu podobalo na Bratislavu, vďaka čomu nám domov chýbal o niečo menej. Pridajte ikonické modré električky a tradičné trhy a získate autentickú atmosféru krásneho mesta.

Aj keď štvrť, v ktorej sme bývali, by sa dala označiť ako historická, témy, o ktorých sme hovorili, rozhodne neboli. Náš pobyt bol venovaný podnikom, ktoré sa zameriavajú nielen na zabezpečenie zisku, ale tiež na zohľadnenie prosperity miestnej komunity, či už prostredníctvom ekológie, zamestnanosti alebo finančnej podpory. Ako model “vlajkovej lode” sme diskutovali o projekte „Neviditeľný Záhreb“. Tento jedinečný koncept už úspešne funguje v mnohých európskych mestách a umožňuje ľuďom vidieť ich očami najvernejších občanov – bezdomovcov. Sú to oni, ktorí prácou na tomto projekte dostanú úplne nový štart a zároveň ponúknu ostatným nezabudnuteľný zážitok.

Nielen, že sme sa zoznámili s už bežiacimi modelmi, ale aj sme okúsili, aké je to ich vytvorenie. Najpamätnejšia lekcia bola určite lekcia o marketingu v praxi. Naša misia bola jednoduchá: vyrazte do ulíc a vymeňte jednu kancelársku sponku za hodnotnejšie predmety. Bola to táto zdanlivo ľahká úloha, ktorá nám ukázala tvrdú prácu, ktorá musí ísť do každého podnikania. Úlohu sme museli nielen predstaviť v angličtine, ale aj tak, aby sme prilákali „zákazníkov“. Zatiaľ čo niektorí dokázali získať jackpot vo forme bezdrôtových slúchadiel, zostal nám mini parfém a spomienka na nečakané stretnutie so Srbom, ktorý z nejakého dôvodu urobil menej chýb pri hovorení po slovensky ako my.

Zarážajúce bolo, že také okamihy neboli zriedkavé. Priatelili sa nielen účastníci projektu. Ako príklad je možné uviesť predajcu na trhu, ktorého rodokmeň má korene na Slovensku, alebo najmilšia predavačka, ktorá nás vždy zasypávala láskou. Najväčšie poďakovanie patrí nášmu taxikárovi, skutočnému hrdinovi príbehu, pretože len vďaka nemu naše strašné plánovanie neviedlo k tomu, že by sme premeškali let domov, nech už sme sa odletu akokoľvek obávali.

A tým sa skončila naša krátka cesta do Záhrebu. Rozlúčili sme sa s našimi novo nájdenými najlepšími priateľmi, s pôvabným mestom, ktoré je napriek všetkým predsudkom viac ako len priemyselným údolím, a pozdravili sme všetky nové dvere, ktoré sa otvorili vďaka poznatkom získaným počas tohto projektu.

To by nebolo možné bez pomoci všetkých úžasných ľudí v Brodote, Youth for Equality a našich nových priateľov z Turecka, Talianska, Chorvátska, Litvy a Rumunska.

Danka, Zuzka, Kika a Boris

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *