Zúčastniť sa projektu organizovaného prostredníctvom Erasmus + „Feel Yourself“ bolo jedno
z najlepších rozhodnutí, ktoré som mohla urobiť. Projekt bol organizovaný v Estónsku,
v malebnej dedinke blízko hlavného mesta v termíne od 7.11. do 17.11.2022. Dedinka Aegviidu
je asi 45 minút vlakom od Tallinnu. Cieľom projektu bolo rozvitie zručnosti emocionálnej
inteligencie, empatie a schopnosti vedieť navonok vyjadriť aj svoje pocity.
Každý jeden deň sme mali celodenný program, takže nuda nehrozila a uvítala by som aj trochu
viac voľného času. S programom sme začínali o 10 hodine doobeda a na začiatku každej aktivity
bol vždy energizer, čo bola krátka pohybová aktivita, aby sa nám lepšie rozmýšľalo. Potom
nasledovali hlavné aktivity, kde sme väčšinou pracovali v skupinách po 3 alebo 5. Organizátori,
alebo ako sme ich my volali hlavní lídri, nám vždy zadali kopec úloh, ktoré sme museli stihnúť
dokončiť do obeda. Po obede sme mali hodinku voľno a potom sme pokračovali v programe.
Poobedný program väčšinou tvorili workshopy, ktoré organizovali jednotlivé tímy z Estónska,
Rumunska a náš tím. Na závere každej aktivity sme sa vyjadrili, aký sme mali dojem, ako sa nám
to páčilo a čo sme sa pri tom dozvedeli. Hneď na tretí deň sme navštívili Tallinn. Doobeda nás
rozdelili do 3 skupín a mali sme za úlohu osloviť ľudí priradenej vekovej kategórie. Pýtali sme sa
ich, či vedia, čo je emocionálna inteligencia, či by sa o nej chceli dozvedieť viac a či je to
podstatné pre deti v rannom veku. Poobede sme mali voľno a mohli sme sa ísť pozrieť do
krásneho starého mesta, do prístavu alebo k jazeru vedľa letiska. Ďalšie dni sme mali program
v areáli, dokonca nám aj svietilo slnko, čo je pre Aegviidu neobvyklé. Do Tallinu sme sa dostali
ešte jeden deň. Opäť sme pracovali v skupinách. Tento raz sme natáčali interview so skupinami
ľudí. Pýtali sme sa ich, či vedia čo je empatia a ako sa dá zvýšiť jej miera. Šťastie nám prialo
a mesto bolo plné študentov z Erasmu, ktorí nám radi odpovedali na otázky a nebáli sa postaviť
sa pred kameru. Zvyšok dňa sme pracovali na smartphone groups, kde sme v rôznych skupinách
natáčali a fotili priebeh projektu. Okrem dní v Tallinne sa mi veľmi páčili kultúrne noci, kde sme
prezentovali naše krajiny, varili sme tradičné jedlá a nesmela chýbať ani ochutnávka sladkostí.
Všetci účastníci boli prekvapení z našich Veľkonočných tradícii, zazneli aj hlášky ako: ,,Keď
chcem umyť auto idem do umývačky a keď chcem umyť ženu, prídem na Slovensko.“ Každému
chutili domáce langoše a bryndzová nátierka. S krupicovou kašou boli menej odvážni, ale každý,
kto ju ochutnal povedal, že lepší dezert nejedol. Opečené chlebíčky so slaninou a omáčkou
z Rumunska sa tiež veľmi rýchlo minuli. Najviac sme sa zabavili, keď sme sa učili estónske slová
a vety. Som rada, že sme sa všetci vedeli dorozumieť po anglicky. Keď mám porovnať moje
komunikatívne zručnosti v cudzom jazyku pred a po projekte, zlepšenie je viditeľné. Myslím si,
že je skvelé pre človeka v mojom veku môcť sa zlepšiť v angličtine pobytom v zahraničí. Po
anglicky sme rozprávali stále, dokonca aj my Slováci medzi sebou. Téma projektu bola prínosná
pre každého účastníka- hlavne dnes, keď sú na mnohých z nás kladené veľké nároky v škole
i doma, čo nie každý vie zvládnuť a vyjadriť svoje pocity či obavy z možného zlyhania. Ak sa
niekto zaujímal o emocionálnu inteligenciu predtým menej, zdieľanie názorov s ostatnými ho
rýchlo vtiahlo do deja. Som veľmi rada, že som sa mohla dozvedieť o ľudskej mysli a duševnom
zdraví niečo viac, či už u seba alebo u ostatných. Stretla som tam výnimočných ľudí, s ktorými
som nadviazala úžasné priateľstvá a verím, že sa s nimi ešte niekedy stretnem, možno aj pri
inom projekte Erasmus.
